Ako sa vyšetruje Gorila?

Ako sa vyšetruje Gorila?

PENTA

V decembri 2011 došlo na internete k zverejneniu dokumentov, ktoré sa prezentujú ako výsledok spravodajskej činnosti Slovenskej informačnej služby (akcia Gorila) v čase od novembra 2005 do júna 2006. Obsahom dokumentu („spis Gorila“) sú údajné korupčné praktiky pri nakladaní so štátnym majetkom a verejnými prostriedkami. Slovenské médiá dostali nedávno prístup k audio súboru, ktorý je nazvaný Gorila. Napriek tomu, že samotné vyšetrovanie kauzy už trvá skoro 8 rokov, sú o podrobnostiach a výsledkoch tohto vyšetrovania známe len veľmi útržkovité informácie. Dozorujúci prokurátor a aj vedenie polície opakovane avizovali, že predložia o výsledkoch vyšetrovania podrobnú správu. Dodnes sa tak nestalo. Rozhodli sme sa preto, že na základe dostupných informácií ponúkneme vecný a faktografický pohľad k tomu, ako sa vyšetrovanie vyvíjalo a kam sa k dnešnému dňu dostalo.

Spis Gorila a nahrávky

Z právneho hľadiska spis Gorila nemožno pokladať za zákonný dôkaz. Polícia ho preto používa výlučne ako tzv. operatívny materiál, na základe ktorého sa vytvárajú rozličné scenáre vyšetrovania a identifikujú sa príslušné dôkazy.

Dňa 9. 1. 2012 vznikol osobitný vyšetrovací tím („tím Gorila“) s cieľom preskúmať všetky skutkové okolnosti prípadu.  Pravdivosť obsahu sa dodnes oficiálne nepotvrdila. V roku 2012 Ústavný súd SR („ÚS“) (III. ÚS 97/2012)  rozhodol, že odpočúvanie Gorila bolo nezákonné.

V roku 2018, policajti pri prehliadke vily kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera, ktorý je obžalovaný z objednávania vraždy Jána Kuciaka, za veľmi podozrivých okolností našli USB kľúč s kópiami zvukových nahrávok, ktoré vykazujú podobnosť so spisom Gorila („nahrávky Gorila“).  Podľa dostupných informácii sa javí, že USB kľúč bol vyšetrovateľom podhodený. Vyšetrovatelia vo veci Jána Kuciaka, neberúc ohľad na problematiku zákonnosti nahrávok Gorila, postúpili materiál kolegom – tímu Gorila, ktorí ho následne začali zvukovo analyzovať.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nezákonnosť postupu zabezpečenia dôkazov nezvratne kontaminuje aj samotný obsah dôkazu ako takého. V tomto prípade existujú viaceré dôvody, pre ktoré sú spis Gorila, ako aj nahrávky Gorila nezákonné. Vo vzťahu ku spisu Gorila, už sama skutočnosť, že nejde o priamy prepis (ale len o nepriamy opis) obsahu odpočúvaných rozhovorov bráni tomu, aby mohol byť tento dokument dôkazom v trestnom konaní, s výnimkou konania ohľadne úniku tohto dokumentu z prostredia SIS. Vo vzťahu k nahrávkam Gorila, je to napríklad skutočnosť, že nahrávky nie sú pôvodnými nahrávkami SIS, ale neúplnými a upravenými kópiami pôvodných nahrávok SIS.

Koncom septembra 2019 odchádzajúci vedúci tímu Gorila – Lukáš Kyselica – informoval novinárov veľmi „záhadným“ spôsobom o výsledkoch odborného skúmania nedávno nájdených nahrávok Gorila. Neuviedol pritom konkrétny predmet (čo presne sa porovnávalo) ani rozsah odbornej analýzy. 

Dňa 16. 10. 2019 viaceré slovenské média dostali odkaz na stiahnutie súboru, ktorý sa v určitých ohľadoch javí ako výsledok odpočúvania Gorila („zverejnené nahrávky Gorila“).  Autenticita týchto zverejnených nahrávok Gorila je ešte spornejšia, keďže manipuláciu s nimi nielenže nemožno vylúčiť, ale musíme ju predpokladať, a to najmä s ohľadom na spôsob ich zverejnenia (odkaz na takmer 40-hodinový dokument šírila hackerská skupina Anonymous, ktorá tvrdí, že dokument dostala z anonymného facebookového účtu, ktorý bol následne vymazaný).

V nadväznosti na to sme sa obrátili na viacerých znalcov za účelom vypracovania odborného posúdenia predmetných nahrávok Gorila. Predbežné vyjadrenia znalcov  už teraz potvrdzujú naše presvedčenia o tom, že s nahrávkami bolo manipulované. Finálne výsledky, vzhľadom na dĺžku nahrávok (39 hod.) znalci poskytnú začiatkom budúceho roka. Po ich získaní ich zverejníme v plnom znení.

Vývoj a stav vyšetrovania

Podľa verejne dostupných informácií, polícia bola s existenciou spisu Gorila už viackrát konfrontovaná, a to ešte pred jeho zverejnením na internete v roku 2011. V rokoch 2006 - 2009 ho skúmala v súvislosti s prípadom údajného kupovania hlasov poslancov za politickú stranu ANO. Pritom však dospela k záveru, že spis Gorila nezakladá dostatočný dôvod na začatie trestného konania. Neskôr, v rokoch 2010 / 2011, sa polícia spisom Gorila zaoberala pri vyšetrovaní údajného zneužitia právomocí a nezákonného obchodovania príslušníkov SIS s výsledkami odpočúvania. Trestné konanie bolo neskôr zastavené.

Zverejnenie spisu Gorila na internete v roku 2011 však viedlo k silnému politickému tlaku na začatie vyšetrovania s cieľom opätovne preskúmať transakcie, o ktorých sa v spise hovorí. Spočiatku desaťčlenný tím Gorila vyšetroval údajné spáchanie trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.  Časom sa tím rozšíril na 17 členov a podstatná časť jeho činnosti sa zameriavala na otázky, ktoré so skupinou Penta ani s transakciami uvedenými v spise Gorila nesúvisia alebo s nimi súvisia len veľmi vzdialene.

Zrušené obvinenia

Dva mesiace po vzniku tímu Gorila došlo k vzneseniu prvého obvinenia, a to voči bývalému ministrovi hospodárstva  Pavlovi Ruskovi. Vec sa týkala údajnej korupcie počas privatizácie spoločnosti Paroplynový cyklus, a.s., pri ktorej mala spoločnosť Penta Group podľa spisu Gorila zaplatiť 2 milióny EUR. Toto obvinenie však o týždeň neskôr dozorujúci prokurátor Alexander Bíro zrušil z dôvodu, že bolo unáhlené a úplne neopodstatnené. 

Obdobne zvláštne bolo aj obvinenie vznesené voči notárke, ktorá osvedčila vydržanie vlastníckeho práva na pozemok pod vilou bývalého ministra hospodárstva Jirka Malchárka. V prvom rade a predovšetkým je potrebné uviesť, že tento prípad absolútne nesúvisí so spisom Gorila, a údajne k nemu malo dôjsť už v roku 2003 – teda približne 3 roky pred tým, ako došlo k odpočúvaniam Gorila. V druhom rade treba uviesť, že prokurátor zrušil obvinenie notárky z dôvodu, že nedošlo k žiadnemu trestnoprávne relevantnému konaniu.

Zastavené trestné konania

Ďalšia činnosť tímu Gorila sa sústredila na vyšetrovanie aktivít bývalého ministra dopravy P. Prokopoviča, pričom malo ísť o údajné vydieranie v súvislosti s privatizáciou bratislavského letiska BTS (čo však P. Prokopovič výslovne poprel), ako aj aktivít Anny Bubeníkovej v súvislosti s výhrou 500 000 EUR v lotérii. Tá sa, tiež, ukázala ako jasne preukázaná a teda bezproblémová.  Preukázať sa nepodarilo ani údajnú korupciu poslancov za ANO v súvislosti so zdravotníckymi reformami v roku 2004 a obe trestné konania v tejto veci boli v roku 2013 zastavené.  Tím Gorila sa zaoberal aj údajnou korupciou skupiny Penta pri privatizácii vodární na východnom Slovensku. Pritom však nezistil žiadne náznaky korupčnej činnosti, čo následne viedlo k zastaveniu trestného konania v tejto veci.

Tím Gorila skúmal aj údajné nezákonné obchodovanie s výsledkami odpočúvania Gorila zo strany p. Arpáša, bývalého šéfa kontrarozviedky SIS.  Od roku 2016, keď p. Haščák v tejto veci poskytol svedeckú výpoveď, tím Gorila už nikoho zo skupiny Penta v tejto súvislosti nekontaktoval. Je teda možné predpokladať, že vyšetrovanie nevyústilo do vznesenia obvinenia voči p. Arpášovi ani voči inej osobe.

Nie všetky trestné konania súvisia so skupinou Penta

Jediné trestné konanie, v ktorom ešte nedošlo k zrušeniu obvinenia,  je obvinenie dvoch členov vedenia spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s.  Obvinenie bolo vznesené na konci roku 2016 pre uzatvorenie údajne nevýhodnej zmluvy s jednou z bývalých spoločností skupiny Penta, Paroplynový cyklus, a.s. v auguste roku 2006. V nahrávkach Gorila a ani v internetovom spise Gorila sa predmetná transakcia nespomína. Skupina Penta, hoci sa jej toto trestné konanie netýka, aktívne poskytla tímu Gorila všetky jej dostupné dokumenty a informácie, vrátane viacerých znaleckých posudkov, ktoré nepochybne preukazujú, že podozrenia, na základe ktorých došlo k začatiu tohto trestného konania sú neopodstatnené.

Do dnešného dňa došlo v Slovenskej republike na základe spisu Gorila k začatiu približne do 30 trestných konaní, z ktorých 18 bolo už ukončených, pretože nepriniesli žiadne výsledky a skutočnosti zo spisu Gorila sa nepreukázali. 

Navyše, vo vzťahu k prvému a hlavnému trestnému konaniu – vo veci založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (ČVS: PPZ- 499/NKA-FP-BA-2012) – špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v nedávnej diskusii s členmi ústavnoprávneho výboru NRSR  dňa 23. 08. 2019 pripustil, že predmet tohto hlavného trestného konania je definovaný príliš široko, a preto slúži ako zdroj informácií a materiálov pre ďalšie trestné konania, ktoré sa následne zaoberajú konkrétnymi podozreniami. Už sama táto skutočnosť vzbudzuje vážne pochybnosti o zákonnosti tohto hlavného trestného konania. Dušan Kováčik pripustil aj to, že toto hlavné trestné konanie sa chýli ku koncu, pričom jediným chýbajúcim dôkazom sú dve svedecké výpovede, ktoré dosiaľ nebolo možné vykonať pre nedostatok súčinnosti zo strany príslušných inštitúcií z Veľkej Británie. Za daných okolností, pokiaľ posledné dva chýbajúce dôkazy nepovedú k zásadnému zvratu v dôkaznej situácii, je jediným očakávateľným výsledkom tohto trestného konania jeho ukončenie.

Ako sme už uviedli, nie všetky uvedené trestné konania súviseli/súvisia so skupinou Penta a/alebo so spisom Gorila. Podstatná časť prebiehajúcich trestných konaní (podľa nedávno zverejnených informácií ide o približne do 10 trestných konaní) sa vedie prostredníctvom špecializovaného (pod)tímu „Elektro“ (predtým súčasť širšieho tímu Gorila), a sústreďuje sa na privatizáciu a následné podnikateľské aktivity Slovenských elektrární.  Skupina Penta sa na privatizácii Slovenských elektrární nezúčastnila a ani nemala žiadny hospodársky záujem na výsledku privatizácie týchto spoločností. Či tieto konania spadajú pod uvedených 30 vyšetrovaní v trestných veciach, ktoré začal viesť tím Gorila, nie je zrejmé.

Napriek tomu, že od roku 2012 tím Gorila na základe spisu Gorila skúmal aj viaceré podozrenia z údajného prania špinavých peňazí a kupovania poslaneckých hlasov, ich skúmanie neviedlo k začatiu žiadneho trestného konania.

Okrem uvedeného došlo na základe spisu Gorila k začatiu jedného trestného konania v roku 2012 aj v Rakúsku pre podozrenia v  súvislosti s privatizáciou bratislavského letiska. O rok neskôr, v roku 2013, rakúsky prokurátor rozhodol o zastavení tohto trestného konania, pretože skutočnosti opísané v spise Gorila sa nepotvrdili.

Jaroslav Haščák aktívne spolupracuje pri vyšetrovaní

Jaroslav Haščák a ďalšie osoby pôsobiace v skupine Penta aktívne spolupracovali a naďalej aktívne spolupracujú pri vyšetrovaní týchto trestných vecí, pričom dobrovoľne poskytli a naďalej poskytujú všetky potrebné dokumenty a svedecké výpovede. Nedávno to napokon potvrdil aj sám bývalý vedúci tímu Gorila Lukáš Kyselica.  Napriek tomu, že boli vypočuté pravdepodobne stovky svedkov a preskúmané tisícky strán dokumentov, vyšetrovatelia dodnes nedokázali potvrdiť tvrdenia zo spisu Gorila.

Objavenie nahrávok, ak si odmyslíme ich pochybný pôvod a autenticitu, nastoľuje otázku, či nahrávky  môžu byť oficiálne použité ako dôkaz v trestnom konaní. V tomto prípade je odpoveď úplne jasná – použitie výsledkov odpočúvania Gorila v ktoromkoľvek z uvedených trestných konaní nie je možné ani právne ani fakticky.

Právnu nemožnosť použitia potvrdil Ústavný súd SR, ktorý rozhodol, že odpočúvanie v kauze Gorila a jeho výsledky sú nezákonné. Faktická nemožnosť ich použitia vyplýva zo skutočnosti, že SIS pôvodné výsledky odpočúvania v kauze Gorila už zničila, čo sama SIS aj oficiálne potvrdila ÚS SR v roku 2015. Vo vzťahu k prvej otázke, teda či nahrávky môžu byť ďalšou informačnou bázou pre prebiehajúce vyšetrovania tímom Gorila je odpoveď o niečo komplikovanejšia. V každom prípade však možno predpokladať, že aj keby nahrávky skutočne obsahovali ďalšie významné informácie vo vzťahu k spisu Gorila, ktoré by prebiehajúce trestné konania mohli posunúť ďalej, boli by už predstavené médiám alebo verejnosti. Veď predsa tím Gorila má nahrávky k dispozícii už takmer rok.

 

V decembri 2011 došlo na internete k zverejneniu dokumentov, ktoré sa prezentujú ako výsledok spravodajskej činnosti Slovenskej informačnej služby (akcia Gorila) a ktorých obsahom sú údajné korupčné praktiky pri nakladaní so štátnym majetkom a verejnými prostriedkami. Vzhľadom na to, že vyšetrovanie tejto kauzy stále prebieha, rozhodli sme sa na jednom mieste zhromaždiť komplexné materiály, ktoré ponúkajú vecný a hlavne faktografický pohľad. Sme presvedčení, že každý, kto má záujem pochopiť kauzu Gorila v celom kontexte a zaujímajú ho detaily, bude považovať túto webovú stránku za užitočný informačný zdroj.