Bráni sa Penta zverejneniu Gorily útokmi na Kaliňáka?

Bráni sa Penta zverejneniu Gorily útokmi na Kaliňáka?

Mgr. Martin Škubla, Škubla & Partneri, zakladajúci partner

Robert Kaliňák sa nedávno vyjadril, že Penta sa bojí zverejnenia výsledkov Gorily, ktoré on verejne prisľúbil pred voľbami a odvtedy „jej médiá" naňho útočia. Je to zvláštne vyjadrenie v kontexte toho, že zverejnenie výsledkov minister sľuboval podľa Denníka N už v januári 2015, teda pred rokom a pol. Keď doplnil vyhlásenie šéfa tímu Gorila, ktoré vtedy Denník N zhrnul takto: „jeden výsledok z Gorily polícia sľubuje: podrobné informácie o tom, čo zistili."

Voči týmto výrokom sme sa ohradili, ako v liste ministrovi, tak aj vo verejnom vyhlásení: „Pochybný je aj zámer ... predložiť „podrobnú" informáciu o výsledku vyšetrovania inak ako sprístupnením rozhodnutia o jeho skončení. Ktorá má dať podľa ministra vnútra „obraz o tom, ako to približne prebehlo, ktorí ľudia sú podozriví z akých konaní .... ".

No, po skončení trestného stíhania sa podáva buď obžaloba a vtedy sa nespisujú takéto obrázky kauzy. Ale o tento prípad zjavne nešlo. Alebo stíhanie končí - spravidla - preto, že podozrenia sa nepodarilo preukázať. A robiť v takom prípade defilé ľudí, že „toto" (nie že boli) podozriví a „takto" mali podľa našich domnienok a podozrení „približne" konať, hoci im to vyšetrujúce orgány nedokázali, je mimoriadne zaujímavý nápad. Len asi ťažko pre vyšetrovateľov, ktorí dospeli v konaní k opačnému výsledku. Napokon takéto správy dnes spisuje v inej kauze o ministrovi ulica; na to vyšetrovatelia a ich spisy nie sú vôbec potrební.

Ako sa sprístupňujú rozhodnutia o Gorile

Ako sa ale ukázalo, jedno je verejne vyhlasovať zámery, zverejňovať „obrázky kauzy" a druhé sprístupňovať verejnosti aspoň právoplatné uznesenia z prípravného konania.

Áno, sprístupnenie sa dá všeobecne odbiť poukazom na taktické ohľady. Ale naozaj je dôvodom taktika, prečo tieto rozhodnutia ostávajú skryté?

Ako je totiž známe, veľká časť trestných konaní v kauze Gorila bola už právoplatne ukončená. Samozrejme s negatívnym výsledkom, nikto totiž nebol obvinený, tobôž obžalovaný. A predpokladáme, že na rozdiel od „približných obrázkov kauzy" by tieto rozhodnutia mohli podať o kauze podstatne odlišný obrázok. Iný, ako maľoval pred vyše rokom vyšetrovateľ Gajdoš pre Denník N.

A práve takéto rozhodnutia nám minister vnútra v máji 2015 odmietol sprístupniť. S rozsiahlou argumentáciou o prepojení mnohých trestných konaní v kauze Gorila. Lebo sa vraj môžeme dozvedieť predmet meritórneho rozhodovania v tých konaniach, ktoré zatiaľ ukončené neboli. Či ďalšie procesné informácie o „vvyšetrovaní Gorila".

Ministrova argumentácia bola a aj je nepresvedčivá; v minulosti nám totiž NAKA nemala problém iné podobné rozhodnutia sprístupniť. A dnes, keď minister zase hovorí o zverejnení výsledkov vyšetrovania, je táto argumentácia presvedčivá ešte menej.

Vo väčšine „gorilích" konaní sú totiž vypočúvaní svedkovia, či realizované súčinnosti voči právnickým osobám, spomedzi nich sú viacerí / viaceré práve z okruhu Penty. O predmete „meritórneho rozhodovania" sa samozrejme napr. počas takého detailného výsluchu nedá nedozvedieť. Áno, sprístupnenie sa dá všeobecne odbiť poukazom na taktické ohľady. Ale naozaj je dôvodom taktika, prečo tieto rozhodnutia ostávajú skryté?

Ako sa skutky z Gorily potvrdzujú aj nepotvrdzujú zároveň

Vyšetrovateľ Gajdoš totiž pred rokom tvrdil, že dôvod, prečo v kauze Gorila nikoho neobviňujú, tkvie v tom, že skutky sa premlčiavajú a chýbajú dôkazy. Aj pre nedbalosť úradníkov pri archivácii dokumentov. Ale to mu nebránilo dodať, že skutky zo spisu Gorila sa napriek tomu vyšetrovaním potvrdzujú.

Takže by bolo zaujímavé zistiť, v koľkých prípadoch tím Gorila zastavil trestné stíhanie pre premlčanie, najmä ak rieši prípady údajnej korupcie pri takých sumách údajných úplatkov, že premlčanie stále ešte vôbec neprichádza do úvahy. A v koľkých prípadoch zastavených konaní, „lebo skutok sa nestal", sa sťažovali jeho ľudia na uvedenú liknavosť úradníkov a nemožnosť obstarať dokumenty, ktoré mali ležať v úradnom archíve, ale neboli tam. Čo keď v ani jednom? A napokon, rozhodne najzaujímavejším by bolo zistiť, ako tieto rozhodnutia (ne)reflektujú Gajdošove tvrdenie, že skutky z Gorily sa potvrdzujú.


Gorila bude vyšetrovaná permanentne

Takže vlastne Gorila má byť podľa NAKA a ministra akési procesné „perpetuum mobile", ak tomu dobre rozumieme.

Infožiadosti, ktoré minister v konečnej inštancii odmietol, by samozrejme neviedli len k poskytnutiu informácií nám, ale komukoľvek, kto by o ne tiež požiadal. S vedomím tejto skutočnosti sme ich podávali. A aj preto nás zaskočilo, keď sa v zdôvodnení rozhodnutia o rozklade objavilo takéto tvrdenie (pre formulačnú nepresnosť originálu ho radšej prerozprávame):

Nie je možné v jednotlivých uzneseniach jednoducho zamazať pasáže, ktoré sa podľa zákona nemajú zverejniť, lebo aj tak by z jednotlivých textových častí týchto rozhodnutí bolo možné vyskladať „komplexný poznatok" o vyšetrovaní Gorily, ktoré v sebe môže obsahovať prvky permanentne prebiehajúceho trestného konania.

Takže vlastne Gorila má byť podľa NAKA a ministra akési procesné „perpetuum mobile", ak tomu dobre rozumieme. A čiastkové rozhodnutia vyšetrovateľov nemožno sprístupniť verejnosti, lebo sa odkryje opona a bude ohrozené vyšetrovanie Gorily. Ktoré bude prebiehať permamentne, teda aj takýto dôvod zneprístupnenia bude „permanentný".

Samozreme, žiadne trestné konanie nemôže byť perpetuum mobile. Raz skončiť musí. A ak skončí v prípravnom konaní a nie sú zásadné dôvody proti (na našej strane nie sú žiadne), treba uznesenia o jeho skončení sprístupniť verejnosti. Bodka. To sa týka aj Gorily. Iba tak sa ukáže obrázok kauzy, nie približný, ale ozajstný.

Kto zverejní ďalšie informácie o Gorile

Samozrejme, nie je vylúčené, aby boli sprístupnené aj ďalšie informácie z vyšetrovania. Ako pred nedávnom vysvetlil policajný prezident Gašpar v Téme dňa na TA3, ministra vnútra Trestný poriadok (upravujúci aj zverejňovanie týchto informácií) nespomína. Správne zistenie! Uvádzajúce na pravú mieru Kaliňákove výroky o tom, ako on ide zverejňovať výsledky Gorily.

Časy mávania Malinovej blúzkou na Kaliňákovej tlačovke a údajnou spravodajskou informáciou SIS pochádzajúcou z odpočúvania Gorila pre zmenu na tlačovke Lipšicovej už hádam skončili.

Hoci ešte pred pár mesiacmi Denník N na margo nášho listu ministrovi zo začiatku roku 2015 tvrdil „Bežne však vyšetrovateľ komunikuje s ministrom a poskytuje mu podklady k jednotlivým kauzám, ak uzná za vhodné, že ich minister môže zverejniť. Tím Gorila navyše vznikol na základe rozhodnutia ministra vnútra a je to teda jeho tím.", No, dnes, počas kauzy Bašternák je zrejme už rádioaktívne tvrdiť, že by takéto informovanie a úkolovanie vyšetrovacích orgánov zo strany ministra (vo februári 2016 ešte podľa Moniky Tódovej normálne) bolo naozaj lege artis.

Časy mávania Malinovej blúzkou na Kaliňákovej tlačovke a údajnou spravodajskou informáciou SIS pochádzajúcou z odpočúvania Gorila pre zmenu na tlačovke Lipšicovej už hádam skončili. Teda časy, keď ministri informujú o kauzách tak, že interpretujú konkrétne dôkazy vykonané v konaniach, ktoré dokonca niekedy ani nie sú právoplatne skončené. Veď ak uzná vyšetrovateľ (prokurátor) niečo za vhodné, má to zverejniť sám. A ak zverejňuje minister, je veľmi otázne, či sa tak naozaj vyšetrovateľ (prokurátor) rozhodol.

Ako správne podotkol článok Matúša Burčíka, Bašternákov známy Kaliňák zavádza o Gorile ,„Zo zákona minister nemá kompetenciu určovať, čo z vyšetrovania polícia zverejní. Odkázaný je na rozhodnutie vyšetrovateľa, prípadne prokurátora. ... verejnosť o vyšetrovaní informujú orgány činné v trestnom konaní "poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom". Sú pritom povinné dbať na zásadu prezumpcie neviny.".

Približný obrázok a prezumpcia neviny

A približný obrázok kauzy, sľubovaný ministrom v januári 2015 a domaľovávaný Gajdošovými vyjadreniami, ako sa skutky z Gorily síce potvrdzujú, ale polícia zároveň nemá dostatok dôkazov na ich potvrdenie, je niečím, čo so zásadou prezumpcie neviny koliduje.

Po skončení konania, kde sa podozrenia nepotvrdili, môže vyšetrovateľ zverejniť svoje interpretácie dôkazov a skutkovej situácie tak nanajvýš tým, že zverejní argumentáciu z rozhodnutia, ktorým konanie skončilo. Iné „maľovanie obrázkov", najmä čo by bolo, keby bolo, ako konštruoval Denník N ešte pred rokom a pol práve pod vplyvom Gajdošových výrokov z januára 2015, ide nad rámec dnešnej právnej úpravy. Aj mimo rámca prezumpcie neviny.

Tá určite umožňuje aj mimo obsahu rozhodnutia o skončení konania zverejniť informácie, zákonným spôsobom zistené počas vyšetrovania, avšak len fakty. A nie dohady, špekulácie, či interpretácie, ak ich „orgány" nepokladali za dostatočne dôležité, aby sa stali obsahom odôvodnenia rozhodnutí z prípravného konania.

Zverejnenie - koniec mýtov o Gorile?

Na záver: Dúfam, že obrázok kauzy po jej trestnoprocesnom ukončení bude zverejnený, a to spôsobom, ktorý Trestný poriadok umožňuje. A aj keď zrejme takéto zverejnenie neukončí mytologizáciu témy, bude najskôr bodkou za obdobím, keď časť mienkotvorcov verila a dúfala, že trestné konanie, vedené špecializovaným tímom, bude permanentne dávať dôvod na pranierovanie korupcie bez konkrétnych argumentov, nešvárov spoločnosti bez zjavných dôkazov a plané moralizovanie bez rizika, že stokrát opakované patetické reči spoločnosť raz prestanú baviť počúvať. Aj preto vďaka Bohu za to, že trestné konania nie sú „permanentné".


 

V decembri 2011 došlo na internete k zverejneniu dokumentov, ktoré sa prezentujú ako výsledok spravodajskej činnosti Slovenskej informačnej služby (akcia Gorila) a ktorých obsahom sú údajné korupčné praktiky pri nakladaní so štátnym majetkom a verejnými prostriedkami. Vzhľadom na to, že vyšetrovanie tejto kauzy stále prebieha, rozhodli sme sa na jednom mieste zhromaždiť komplexné materiály, ktoré ponúkajú vecný a hlavne faktografický pohľad. Sme presvedčení, že každý, kto má záujem pochopiť kauzu Gorila v celom kontexte a zaujímajú ho detaily, bude považovať túto webovú stránku za užitočný informačný zdroj.