Trampoty s ušatou komisiou

Trampoty s ušatou komisiou

Mgr. Martin Škubla, Škubla & Partneri, zakladajúci partner

"Zvolenie pána Galka do tejto komisie, to je naozaj ako urobiť z pedofila strážcu detského domova. To akoby ste chceli, aby Ústavu pamäti národa šéfoval šéf 12. správy ŠtB." R. Kaliňák, TASR, 11.5.2016.

V posledných dňoch priniesla tlač viacero komentárov k nomináciám do komisie NR SR na kontrolu spravodajských odpočúvaní. Väčšinou sa sústredili na osobu Ľubomíra Galka, ktorému TREND (Marián Leško, Opozíciou opustená zásada, 4. 5. 2016) vytkol, že ide kontrolovať iných v tom, v čom sám zlyhal.

Podobne začína aj komentár P. Tkačenka v Hospodárskych novinách (Zastať sa Galka, 11.5.2016). Ten však po zdrvujúcej kritike tejto nominácie poukazuje na to, že v danom prípade je nominovanie kandidáta právom opozície, ktoré má parlamentná väčšina rešpektovať. Bez ohľadu na osobu kandidáta.

Diskusia o komisii - mimo podstaty

V inom komentári zase riaditeľ Denníka N žiada konzekventnosť politikov nielen pri Galkovi, ale aj pokiaľ ide o iné politické nominácie so spravodajsko-bezpečnostným rozmerom (Lukáš Fila, 6.5.2016, Nie Galko? Tak odvolajte aj ďalších). Význam nominácií do „ušatej" komisie sa tak stráca na pozadí trochu silených prirovnaní, ktorým u Filu jednoznačne kraľuje bizarné obvinenie ex-riaditeľa Magalu, že nesie zodpovednosť za údajný únik Gorily zo SIS. Podľa Filu totiž nebol schopný udržať tajomstvo, ktoré sa tak (sic!) ocitlo na stoloch novinárov. No, ešte že L. Fila ako ex-zástupca šéfredaktora SME tajomstvo o informácii údajne uniknutej zo SIS rovno na ich redakčný stôl bez väčších ťažkostí udržať vedel. Tri roky.
Policajný exprezident Spišiak: "Organizovaný zločin má svoje chápadlá aj v Národnej rade." Bude ich mať aj v tejto komisii?

Tkačenkov a ešte viac Filov komentár ukazujú, ako zásadne mimo podstaty sa vedie debata o obsadení komisie. Prostredníctvom ktorej sa historicky prvýkrát zákonodarný zbor dostane k informáciám o konkrétnych odpočúvaniach už počas ich priebehu. A to nielen tajných služieb, ale aj kriminálneho spravodajstva. Trochu provokatívne, ale pripomeňme už okrídlený výrok policajného exprezidenta Spišiaka: „Organizovaný zločin má svoje chápadlá aj v Národnej rade." Bude ich mať aj v tejto komisii? Ktorá bude okrem iného kontrolovať, ako kriminálne spravodajstvo odposluchmi monitoruje rôznych zločineckých kmotrov a ich mafiánske „rodiny"?

Poslanci na ceste k živým odposluchom

Niečo, čo je v mnohých krajinách na hranici mysliteľného, aj kvôli povahe tejto zložky moci, kde ide viac o politické súperenie ako nezávislý procesný prístup, sa u nás stane v najbližšom období skutkom. Komisia parlamentu sa dostane k dátam o ukončených aj prebiehajúcich odpočúvaniach civilnej aj vojenskej tajnej služby, colnej správy, väzenskej služby, ale aj polície. Nebude mať dosah len na odposluchy v trestnom konaní.

Samozrejme, ak kamarát člena komisie po dohode s ním o "to" komisiu požiada a komisia "to" preverí, môže člen komisie kamarátovi výsledok (preverenia "toho") oznámiť. Nelegálne, ale dá sa to vylúčiť? Tak silný stimul pre pokušenie doteraz nebol; ktovie, či mu členovia odolajú.

Dozvie sa, kto je monitorovaný, z akých dôvodov, či sa dôvody monitoringu odpočúvaním potvrdzujú, či je odpočúvanie ukončené a prečo a či boli nahrávky skartované alebo nie. Aj bez prístupu k nahrávkam ide tak o výbušnú zmes. Okorenenú možnosťou dostať sa na podnet občana k poznatkom o odpočúvaní v jeho prípade.

Komisia bude mať pritom 6 z 8 členov bez nutnosti bezpečnostnej previerky. A to by mala posudzovať aj konkrétne podozrenia zo zneužití odpočúvaní. T.j. do istej miery bude fungovať ako kvázi procesný orgán. Len nebude - oficiálne - dávať spätnú väzbu žiadateľom, ale orgánom - riaditeľovi SIS, predsedovi NR SR, generálnemu prokurátorovi.

Samozrejme, ak kamarát člena komisie po dohode s ním o "to" komisiu požiada a komisia "to" preverí, môže člen komisie kamarátovi výsledok (preverenia "toho") oznámiť. Nelegálne, ale dá sa to vylúčiť? Tak silný stimul pre pokušenie doteraz nebol; ktovie, či mu členovia odolajú.

A to že takýto dopyt najskôr bude, nasvedčujú minulé aféry. Napr. keď malo ministerstvo vnútra v čase neúspešných volieb generálneho prokurátora odpočúvať desiatky poslancov. To, čo vtedy ostalo v podobe vzrušených debát a podozrení, si dnes politici sami skontrolujú.

Končí sa éra sudcov, čo schvália všetko?

Či bude komisia plniť skutočný účel a nestane sa len politickým nástrojom, bude závisieť najviac od kultúry a dodržiavania pravidiel zo strany politických nominantov v nej. Hádam ho plniť bude. Veď to, že je čo kontrolovať, ukazuje aj doterajšia skúsenosť so spravodajskými odposluchmi. Či už to bolo odpočúvanie Kvasnicu (Barkos), prípad Rusko - Csernák, Gorila alebo Galkova aféra s odpočúvaním novinárov a kamionistu a ďalších „nepriateľských živlov".

Spravodajské inštitúcie vrátane kriminálneho spravodajstva - majúc slabšieho partnera v konajúcom súde - totiž doteraz vedeli pokrývať spravodajské ako aj „spravodajské" záujmy odpočúvaním prakticky bez akejkoľvek relevantnej kontroly. Veď ako ukázala kauza Gorila a viac indícií nasvedčuje, že aj kauza Galko, nástrojom takejto ochrany nie je ani súd. Keďže ako povedal klasik (P. Holúbek), sudca schváli skoro všetko (Tom Nicholson: Gorila, Vydavateľstvo Dixit, s.r.o, 2012, Bratislava, s. 23).

V Gorile dokonca hrdinský analytik skopíroval žiadosť o odpočúvanie do inej žiadosti podanej o dva mesiace neskôr, pričom uviedol identické dôvody ako pôvodne. Ktoré už len pre vývin udalostí v medzičase nemohli byť v dvoch odlišných situáciách úplne identické. A boli. Aspoň na papieri. A to si na samom začiatku vymyslel neexistujúcu a nikdy nestíhanú zločineckú skupinu v oblasti spotrebnej dane z liehu a dovolil si menovite označiť aj jej hlavu. Ak by vtedy mala možnosť konať komisia a konala by podľa zákona, nasledovalo by po odhalení týchto prešľapov trestné oznámenie na analytika na generálnu prokuratúru a ten by už dnes mal zápis v registri trestov.

Cap záhradníkom?

Parlament prijal politický model kontroly; v komisii netreba poslancom previerky, čo je „vykompenzované" tým, že poslanci majú mlčanlivosť a nemôžu získané informácie použiť inak ako na účel činnosti komisie. Hoci, jej členom je už medzitým aj osoba podozrivá z trestnej činnosti pri nákupe samotného odpočúvacieho systému. Aj keď bolo jej obvinenie zrušené, z neukončenej kauzy stále trčí podozrenie, ktorého súčasťou je, že sa ako poradca vtedajšieho ministra vnútra „pre všetko" pri príprave nákupu odpočúvacieho systému oboznamoval aj s utajovanými informáciami. Hoci nemal bezpečnostnú previerku. Dnes sa už bez previerky môže oboznamovať rovno s výsledkami odpočúvania.

Paradoxy ušatej komisie

A tak „ušatá" komisia s užitočným poslaním prináša v slovenských podmienkach politického aj spoločenského Kocúrkova zatiaľ len zbierku paradoxov. To či ich budú v krátkej dobe nasledovať prechmaty a zneužívanie moci alebo sa konečne dočkáme zefektívnenia kontroly odposluchov, bude závisieť od budúcich „kontrolórov". Hoci úroveň debaty o ich výbere (od citátu v úvode po plytkosť diskurzu v médiách) už čiastočne predznamenáva výsledok.

foto: Ati design/Shutterstock.com
 

V decembri 2011 došlo na internete k zverejneniu dokumentov, ktoré sa prezentujú ako výsledok spravodajskej činnosti Slovenskej informačnej služby (akcia Gorila) a ktorých obsahom sú údajné korupčné praktiky pri nakladaní so štátnym majetkom a verejnými prostriedkami. Vzhľadom na to, že vyšetrovanie tejto kauzy stále prebieha, rozhodli sme sa na jednom mieste zhromaždiť komplexné materiály, ktoré ponúkajú vecný a hlavne faktografický pohľad. Sme presvedčení, že každý, kto má záujem pochopiť kauzu Gorila v celom kontexte a zaujímajú ho detaily, bude považovať túto webovú stránku za užitočný informačný zdroj.