O nevypočutom rozume a vyšetrovaných (vyšetrujúcich) politikoch

O nevypočutom rozume a vyšetrovaných (vyšetrujúcich) politikoch

Martin Škubla

Aj keď sa zdá, že nevinná anketa s politikmi v predvolebnom čase nemôže prekvapiť, opak je pravdou. Anketa SME s podtitulom „Pokračovali by ste vo vyšetrovaní kauzy Gorila?" (sme.sk, 1. 3. 2016) prekvapila hneď dvakrát.

Najprv tým, že otázka nezodpovedala titulku. Strany totiž nedostali otázku o tom, či Gorilu ďalej vyšetrovať, ale inú: „Vypočuli by ste bývalého agenta SIS Petra Holúbeka, ktorý je kľúčovým svedkom v kauze Gorila a dodnes nebol vypočutý?".

Iní k tomu dodali názor, že výpoveď exsiskára je naozaj pre vyšetrovanie dôležitá. Ale pritom nevyšetrovali, nevypočúvali, ani nezbavovali mlčanlivosti.

Tento rozpor sa dá okrem nepozornosti redaktorky vysvetliť iba jedným spôsobom. A to že sa denník SME takto - hoci nepriamo - postavil za názor, že pokračovať vo vyšetrovaní Gorily znamená nutne vypočuť Holúbeka. Bez čoho sa vyšetrovanie nepohne.

Kým vychladne vriaca polievka

Späť k samotnej anketovej otázke. Dajme bokom omyl redaktorky, keďže Holúbek nebol agentom = spolupracovníkom, ale priamo pracovníkom = príslušníkom tajnej služby. A tiež aj to, že politické strany nevypočúvajú, čo nejedna z nich taktne redaktorke pripomenula.

Aj tak bola otázka SME formulovaná zvláštne. Niečo ako „Treba nechať vychladnúť vriacu polievku, ak si nechcete popáliť ústa?". Kto na také niečo odpovie „nie"?

Preto - pochopiteľne - ak je svedok už podľa otázky pre vyšetrovanie veci „kľúčový", je nezmysel ho nevypočuť. Je ale naozaj kľúčový? A ak v tom má SME jasno, načo sa na to pýta? Resp. prečo podsúva svoju mienku interviewovaným politikom, ak sa zaujíma o ich názor?

Straníci vyšetrovaní aj vyšetrujúci

Napriek tomu odpovede straníkov (ak dáme bokom marginálnych) príjemne prekvapili. Nie každý sa totiž nechal formuláciou otázky zviesť.

Niektorí odpovedali: politická strana nevypočúva, nevyšetruje. A ak má niečo svojou činnosťou ovplyvňovať, tak predpoklady, od ktorých závisí to, aby OČTK vykonávali svoju činnosť nezávisle od politických vplyvov a v súlade so zákonom. Správne.

Iní k tomu dodali názor, že výpoveď exsiskára je naozaj pre vyšetrovanie dôležitá. Ale pritom nevyšetrovali, nevypočúvali, ani nezbavovali mlčanlivosti.

Neprekvapili len bojovníci voči Gorile, ktorý sa vydali aj na boj so zdravým rozumom. Nemožno totiž na jednej strane hovoriť o rozväzovaní rúk policajným orgánom a na strane druhej povedať, že ak budú mať na to dosah, zasadia sa v maximálne možnej miere o vypočutie konkrétneho svedka. To chcel predseda príslušnej strany politicky nariadiť procesným orgánom, čo majú robiť?

Skryté čaro zabudnutého kontextu

Anketa má navyše jeden zaujímavý kontext.

Denník SME, ktorý anketu priniesol, totiž v júni 2015 vyťažil aj „agenta" Holúbeka k otázke jeho procesného výsluchu v kauze Gorila. A na otázku „Aký zmysel by mohla mať vaša výpoveď, veď udalosti kauzy Gorila sú verejne známe?" Holúbek odpovedal: „Zmysel to možno pre niekoho má vo vzťahu k potvrdeniu autenticity toho spisu, ale z hľadiska procesného je to vedľajšie.".

Uzavrel, že jeho výpoveď je procesne vedľajšia, pre právne prekážky zrejme aj nezákonná a navyše nanajvýš s významom politickým, nie procesným.

Na ďalšiu otázku SME „Podľa reakcií Penty by vás vraj nemali zbaviť mlčanlivosti" zase exsiskár dodal: „Zbaviť mlčanlivosti by ma teoreticky mohli, ale v tomto má asi Penta pravdu, že podľa rozhodnutia ÚS by zrejme moja výpoveď vo vzťahu k tomu konkrétnemu materiálu bola nezákonná.".

Holúbek sa ale najviac rozhovoril, keď redaktor citoval výroky najväčšieho slovenského gorilobijcu D. Lipšica („„Dušan Kováčik marí vyšetrovanie kauzy, zamieta žiadosti vyšetrovateľov o zbavenie mlčanlivosti kľúčových svedkov. Ide pritom o kľúčové výpovede, ktoré by potvrdili autenticitu spisu Gorila""). A povedal niečo naozaj „kľúčové".

Povedal totiž: „Autenticita spisu Gorila nemá nič spoločné s trestným konaním. Autenticita spisu je politická otázka a v tomto má Kováčik asi pravdu.".

Treba si tieto Holúbekove slová a najmä ich zmysel neustále pripomínať. A to nielen v čase predvolebných ankiet.

Lebo v trestnom stíhaní, kde sa nerieši to, či a s akým obsahom sa odpočúvalo, ale rieši sa, či došlo k určitým skutkom, podozrenia z ktorých má údajne indikovať spis Gorila, je Peter Holúbek ako svedok na dve veci.

Kľúčový pre politický proces

Nech už by k otázke „autenticity" gorilieho spisu Peter Holúbek uviedol čokoľvek, to najdôležitejšie povedal v rozhovore s R. Kotianom v júni 2015. Povedal to sám a nie vyšetrovateľovi, či prokurátorovi, ale novinárovi, ktorý obdivoval jeho príbeh. Uzavrel, že jeho výpoveď je procesne vedľajšia, pre právne prekážky zrejme aj nezákonná a navyše nanajvýš s významom politickým, nie procesným.

S takýmto svedectvom je potom svedok „kľúčový" len v jednej jedinej historickej forme trestného stíhania. Známej aj z našej nedávno minulej histórie. A to v politických procesoch.


 

V decembri 2011 došlo na internete k zverejneniu dokumentov, ktoré sa prezentujú ako výsledok spravodajskej činnosti Slovenskej informačnej služby (akcia Gorila) a ktorých obsahom sú údajné korupčné praktiky pri nakladaní so štátnym majetkom a verejnými prostriedkami. Vzhľadom na to, že vyšetrovanie tejto kauzy stále prebieha, rozhodli sme sa na jednom mieste zhromaždiť komplexné materiály, ktoré ponúkajú vecný a hlavne faktografický pohľad. Sme presvedčení, že každý, kto má záujem pochopiť kauzu Gorila v celom kontexte a zaujímajú ho detaily, bude považovať túto webovú stránku za užitočný informačný zdroj.