Redakcia Deníka N hrubo zavádza a spája nespojiteľné. Ján Kuciak nikdy nenavštívil Jaroslava Haščáka a ani sa nikdy s Jaroslavom Haščákom nestretol. To, čo popisuje Deník N ako možný súvis medzi stretnutím Jána Kuciaka s Jaroslavom Haščákom v septembri 2017 a následným vyhrážaním, ktoré Jánovi Kuciakovi adresoval obžalovaný Marián Kočner je nezmysel. Aké sú fakty?

Vývoj v uplynulom roku zároveň umocnil dojem, že každý, kto s „Kočnerom niečo mal“, je v lepšom prípade zrelý na spoločensko-mediálne odsúdenie, v horšom nespôsobilý zastávať svoj post, zvlášť ak ho vykonáva vo verejnom sektore a v tom najhoršom podozrivý z účasti na Kočnerových zločinoch.

Napriek tomu, že samotné vyšetrovanie kauzy už trvá skoro 8 rokov, sú o podrobnostiach a výsledkoch tohto vyšetrovania známe len veľmi útržkovité informácie. Dozorujúci prokurátor a aj vedenie polície opakovane avizovali, že predložia o výsledkoch vyšetrovania podrobnú správu. Dodnes sa tak nestalo. Rozhodli sme sa preto, že na základe dostupných informácií ponúkneme vecný a faktografický pohľad k tomu, ako sa vyšetrovanie vyvíjalo a kam sa k dnešnému dňu dostalo.

Denník SME priniesol v pondelok 7.10.2019 článok, ktorý detailne informuje o tom, ako prebiehala domová prehliadka v nehnuteľnostiach Mariána Kočnera. Leitmotívom článku je priam detektívne podaný príbeh nájdenia USB kľúča s nahrávkami z kauzy Gorila. Je pritom zarážajúce, že SME vcelku otvorene priznáva, že USB kľúč mohol byť do Kočnerovho domu „podhodený“. Ak by sa to potvrdilo, môže to mať značné dopady na zákonnosť dôkazov, ktoré boli nájdené počas domovej prehliadky. Nehovoriac o dôveryhodnosti obsahu takto zaistených predmetov. 

V mediách sa v poslednom období opakovane objavili konštatácie, podľa ktorých je možné prax, ktorú použili súdy v tzv. kauze Eugena Čuňa, aplikovať aj na nahrávky z kauzy Gorila. Inými slovami, ak súd uznal použiteľnosť nahrávok na trestnoprávne účely v kauze Čuňo, tak sa týmto precedensom môže riadiť aj pri kauze Gorila. Sme presvedčení, že je to veľmi chybná analógia a ponúkame k tomuto tvrdeniu konkrétne argumenty.

V nedávnom rozhovore pre TREND bývalý šéf SIS z Radičovej éry Karol Mitrík porozprával o Gorile. Pre Trend prvýkrát, pre rôzne médiá od ohlásenia kandidatúry na šéfa NKÚ pred 2 rokmi cca desiaty. A hoci dnešný riaditeľ NKÚ vyvoláva niekedy svojim prejavom rozpačité pocity, prinajmenšom v zásadnejších vyjadreniach ku Gorile si neprotirečí.

Mitrík jednoducho nemá zásadný dôvod o Gorile klamať, nanajvýš sa občas mýli. Do služby totiž nastúpil v čase, keď boli nahrávky Gorily už skartované a spravodajský spis uložený v archíve, kam nemohol - ako priznáva - nahliadnuť ani on sám.

V už viackrát spomenutom nedávnom rozhovore v TRENDe Mitrík zaujímavo komentoval aj obchodovanie s informáciami v SIS. Kontextu týchto informácií je však možné lepšie porozumieť, keď po 2 rokoch oprášime polozabudnutú kauzu zvodky o Gorile.

Trestné stíhanie, v ktorom odmietol Mitrík zbaviť Holúbeka na jeseň 2010 mlčanlivosti, sa viedlo nie pre korupčné trestné činy, ale (o.i.) pre nelegálne nakladanie s informáciami z Gorily.

Prezident SR Andrej Kiska je nútený opätovne reagovať na nepríjemnosti, ktoré mala jeho rodinná firma KTAG pri platení daní. Tentoraz nie na patálie s daňovými úradníkmi, či vyšetrovateľmi, ale na nelegálne zverejňovanie jej daňových tajomstiev.